Biologická aktivita medu

Med bez ohľadu na svoj pôvod disponuje biologickou aktivitou. To znamená, že med vďaka svojej komplexnosti a obsahu viac ako 200 rôznych látok pochádzajúcich zo včiel a rastlín, významne prospieva nášmu zdraviu. Medy sa však svojim zložením líšia, a tým aj miera ich účinnosti. Najvýznamnejšiou a najviac preštudovanou biologickou vlastnosťou medu je antibakteriálna aktivita, teda schopnosť medu zabraňovať rastu baktérii, resp. ich usmrcovať. Molekuly podieľajúce sa na antibakteriálnej aktivite sú častokrát zapojené aj do iných biologických účinkov medu -  antioxidačný, protizápalový alebo pôsobenie na hojenie rán. Preto strata alebo zníženie antibakteriálnej aktivity medu na úroveň pôsobenia len cukornej zložky odzrkadľuje aj stratu ostatných biologických aktivít medu. Možno teda povedať, že antibakteriálna aktivita medu je etalón biologických vlastnosti medu.

Antibakteriálna aktivita medu

Antibakteriálna aktivita medu nie je odvodená od jedného mechanizmu, resp. pôsobení jednej chemickej látky, ale je založená na multifaktoriálnom pôsobení. Pôsobením rôznych nezávislých antibakteriálnych mechanizmov a účinkov chemicky odlišných látok sa med stáva atraktívnym prírodným produktom bez možnosti vzniku bakteriálnej rezistencie. Medzi základné a spoločné antibakteriálne mechanizmy charakterizujúce každý jeden med patria:

  • vysoký obsah cukrov (viac ako 80% nasýtený roztok cukrov) podieľajúci sa na osmotickom tlaku
  • nízka pH hodnota (kyslé pH je nevhodné pre rast baktérii)
  • nízka aktivita vody (baktérie potrebujú pre svoj rast vodu a v tomto prostredí jej majú nedostatok, sú dehydrované )   

Včela pri spracovaní a premene nektáru/medovice na med sekrétuje látky, predovšetkými proteínovej povahy, ktoré sú prirodzenou súčasťou každého medu, avšak ich koncentrácia v jednotlivých medoch sa môže líšiť. Táto skutočnosť sa využíva aj na dokazovanie pravosti medu a každý med by mal obsahovať nasledujúce včelou sekrétované antibakteriálne látky:

  • defenzín-1 (antibakteriálny peptid)
  • glukózooxidáza (enzým, podieľajúci sa na generovani peroxidu vodíka a kyseliny glukónovej)

Niektoré druhy medov vykazujú vyšší antibakteriálny potenciál oproti iným druhom. Môže to byť spôsobené čiastočne vyšším obsahom včelích antibakteriálnych látok, ale najčastejšie prítomnosťou špecifických látok rastlinného pôvodu. Medzi vedecky dokázané látky rastlinného pôvodu, ktoré priamo, či sprostredkovane  vykazujú antibakteriálny účinok patria:

  • metylglyoxál (MGO, antibakteriálna chemická látka v manukovom mede)
  • polyfenoly/flavonoidy (skupina sekundárnych metabolitov, ktoré sa podieˇľajú na tvorbe peroxidu vodíka v nariedených medovicových medoch)

Napriek moderným vedeckým prístupom a novým separačným technikám, ešte stále nepoznáme všetky mechanizmy, ktoré sa podieľajú na antibakteriálnom účinku medu. Práve táto zložitosť a komplexnosť vzájomných synergii a interakcii látok v mede dáva  medu jednoznačnú konkurenčnú výhodu pri eliminácii rôzneho spektra mikroorganizmov, a to aj viazaných v biofilmoch.